Translations:KAVAN Beta 1400 - Instruction manual/108/sk

Predpokladajme, že nácvik preletu zákrutou zahájite vo vodorovnom lete. Zákruta vyžaduje v ideálnom prípade koordinovanú prácu všetkých troch ovládacích plôch, ktorá zaistí, že model preletí zákrutu s minimálnou stratou výšky a trup bude v každom okamihu mieriť v smere dotyčnice oblúka zákruty. Pre začiatok si situáciu zjednodušíte tým, že nebudete riadiť smerovku, ktorej používanie nie je u modelu tejto kategórie úplne nevyhnutné. V skutočnosti ale práve predovšetkým modely ako sú väčšie vetrone, hornoplošníky v štýle Piper alebo Cessna, vykonávajú zákrutu oveľa lepšie i s použitím smerovky. Zákrutu (napr. doľava) začnete tým, že model nakloníte doľava vychýlením ovládače krídeliek vľavo. Uhol náklonu je úmerný polomeru zákruty (a tiež rýchlosti letu modelu) - čím má byť polomer zákruty menší, tým musí byť náklon väčší (ostrú zákrutu môžete „urobiť“ iba vtedy, ak má model dostatočnú rýchlosť). Začnite len miernou zákrutou s náklonom 20–30 stupňov, nie viac. Akonáhle je model v požadovanom náklone (stále ešte letí priamo), vráťte ovládač krídeliek do neutrálu a súčasne začnite zákrutu točiť citlivým pritiahnutím výškovky. To je umožnené tým, že naklonená výškovka funguje zároveň aj ako smerovka (malá ukážka vektorové fyziky a skladania a rozkladania síl) - našťastie nám pritiahnutá výškovka pomáha zákrutu „točiť“.
Pritiahnutie výškovky je tiež nevyhnutné preto, že model v náklone bude mať istú tendenciu klesať - tým väčšiu, čím je väčší náklon. Je to dané tým, že efektívna nosná plocha krídla (vertikálny priemet krídla do vodorovnom roviny) v náklone je nižšia, ako efektívna nosná plocha krídla vo vodorovnom polohe, takže krídlo dáva trochu nižšia vztlak (tým nižší, čím vyšší je náklon). V zákrute tiež musíte prekonávať zotrvačné sily, ktoré nútia model pokračovať v priamom letu atď - bolo by to na dlhé rozprávanie, tu nám ide len o opis toho, ako sa model v zákrute riadi. Výškovku priťahujte len toľko, aby model zákrutu prelietal takmer vodorovne - s trupom skoro rovnobežným so zemou - s čo najmenším klesaním. Akonáhle preletí približne 3 / 4 oblúku zákruty, je čas model vychýlením krídeliek na opačnú stranu porovnať, súčasne sa povoľuje pritiahnutie výškovky.
Pamätajte, že bez správneho pritiahnutia výškovky nie je možné zákrutou preletieť, ak nepritiahnete alebo pritiahnete málo, model prejde do klesania (to je častá začiatočnícka chyba pilotov, ktorí si nedajú povedať a začínajú sami - uvedú model do prvej zákruty po štarte a potom už len strnulo prizerajú, ako sa model v zostupnom lete zapichne do zeme). Ak pritiahnete príliš, je to tiež zle, pretože hrozí strata rýchlosti a pád modelu.