Translations:KAVAN Beta 1400 - Instruction manual/110/sk

V „predpisovom“ prevedení s použitím smerovky postupujte podobne - model najskôr uveďte krídelkami do náklonu , s malým oneskorením vychýlite smerovku a pritiahnite výškovku - práve tak, aby model držal stály náklon a v kĺzavom lete strácal čo najmenej výšku.
Zapojenie smerovky do riadenia so prejaví nasledovne: model ste uviedli krídelkami do náklonu vľavo, vychýlite smerovku doľava. Model začne zatáčať vľavo a začne klesá - viac, ako v predchádzajúcom spôsobe preletu zákruty bez vychýlenia smerovky. To je spôsobené tým, že akonáhle so smerovka vychýli zo zvislej roviny, začne zároveň pôsobiť ako výškovka - a to ako výškovka vychýlená nadol, potláčaná, ktorý spôsobuje, model klesá. Prelet zákruty preto opäť vyžaduje i prácu s výškovkou - musíte ju mierne pritiahnuť, aby model zákrutu prelietal bez straty výšky (alebo len s minimálnou stratou v kĺzavom letu bez motora).
V skutočnosti je to tak, že smerovka sa skôr ako na zatáčanie používa k „ochotnějšímu“ náletu do zákruty a udržiavaniu modelu v optimálnom náklone podľa letovej rýchlosti a požadovaného polomeru zákruty. Výškovkou model udržujete vo vodorovnom lete a zatáčate. Ak by ste zvolili príliš veľký náklon nezodpovedajúce rýchlosti modelu, bude treba na dosiahnutie vodorovného letu príliš veľká výchylka výškovky, ktorá rýchlosť modelu ďalej zníži, čo môže spôsobiť pád modelu. Pri vylétávání zo zákruty vracajte smerovku do neutrálnej polohy, podľa potreby „kontrujte“ výchylkou na opačnú stranu, krídelkami vyrovnávejte náklon a povoľujte pritiahnutie výškovky.
Ak sa pozriete na obrázok s grafickým znázornením preletu zákrutou, iste si všimnete, že modelu najprv nejakú chvíľu trvá, ako začne zatáčať. A tiež, že pri vylétávání zo zákruty je potrebné náklon začať vyrovnávať skôr, ako predok modelu mieri smerom, v ktorom má model letieť po skončení zákruty.

Upozornenie: Aby lietadlo mohlo letieť, musí mať oproti okolitému prostrediu (voči vzduchu, nie zemi!) určitú minimálnu rýchlosť (tzv. pádovú rýchlosť). To znamená, že pri lete po vetre musí mať lietadlo oproti zemi väčšiu rýchlosť, aby mohlo letieť, ako je tomu vo chvíli, keď letí proti vetru. To je tiež dôvod prečo sa štartuje a pristáva vždy proti vetru - lietadlo môže mať oproti zemi menšiu rýchlosť, a predsa bezpečne letí!

Začiatočníkom sa často stáva, že ich vyľaká zrýchlenie modelu pri lete po vetre a snaží sa model spomaliť pritiahnutím výškovky. Dôsledkom môže byť spomalenie modelu na úroveň alebo dokonca pod pádovú rýchlosť (hovorí sa tomu aj „preťaženie“), čo sa prejaví pádom modelu pri pokuse o prechod do zákruty proti vetru. Ak máte bezpečnú výšku, nie je všetko stratené, ale pri priblížení na pristátie (keď sa súčasne sťahuje plyn) je to jedna z častých príčin havárií modelov i skutočných lietadiel.